Cesta Európy sa vďaka kríze dosť zamotala, hlavne čo sa týka spoločnej meny – eura. V súčasnosti asi všetci sledujeme s napätím vývin situácie v tejto oblasti, hlavne čo sa týka Grécka, ktoré má obrovské finančné problémy a je možné, že sa eura vzdá. Toto ticho pred búrkou sa raz skončí a uvidíme ako to dopadne, ale zatiaľ s určitosťou vieme dosť málo.
Nedovolí mi nespomenúť vývoj okolo eurovalu a ako aj samotný pád vlády, kvôli riešeniu krízy, ktoré ako ukazuje čas, bolo neúčinné a problémy iba zväčšilo. Nehovoriac o tom, že nám príde tento rok faktúra za Grécko vo výške 2,3 miliardy EUR, na ktorú ako malé Slovensko nemáme. Naši odborníci vo vláde nám prinesú nové riešenia ako napr. celoplošné zvýšenie takmer všetkých foriem daní, odvodov, ešte nám siahnu na 2. dôchodkový pilier a aj pravdepodobne nevyťažia toľko, čo musíme našim chudobným grékom poslať.
Zase mám dojem, že naši politici hasia dôsledky svojich chybných rozhodnutí, než by riešili príčinu vzniku tejto situáciu. Mám na mysli vyjednávanie podmienok eurovalu v Brusseli, alebo jeho zamietnutie, keď sa o ňom hlasovalo.
Ale naspäť k našej téme.
Na otázku “Kto zarobí na dlhovej kríze?” alebo “Kto prerobí?” skúsim zodpovedať v najbližších vetách.
Pravdou je, že sa očakáva vysoká inflácia z viacerých dôvodov. A teda sa predpokladá, že prerobia najmä ľudia, ktorí majú nasporené finančné prostriedky, pretože stratia svoju terajšiu hodnotu. Naopak polepšia si aktuálni dlžníci. Pretože pri znehodnotení meny sa znehodnotí samozrejme aj objem našetrených finančných prostriedkov, či dlh dlžníkov voči veriteľom.
Ako teda zachovať hodnotu svojich financií aj v čase dlhovej krízy? Množstvo odborníkov by malo iste množstvo názorov, ale ťažko sa určuje ten správny. Investovať svoje peniaze do drahých kovov či diamantov? Aj to je možné, i keď drahé kovy už v tomto období dosiahly svoje dlhoročné maximum a nie je isté či bublina okolo drahých kovov po kríze nepraskne.
Ďalšou možnosťou je nakúpiť za euro devíza napr. švajčiarsky frank, kanadský dolár, nórsku korunu, alebo iné. Je to tiež jednou z riešení ako znížiť dopady znehodnocovania našej meny eura a ustrážiť si hodnotu svojich peňazí.
Jednou z ďalších možností je však aj investícia do nehnuteľností. Ich ceny sa síce pohybujú, ale vždy majú svoju hodnotu. Pred realitnou krízou nehnuteľnosti cenovo rástli medziročne aj o 20%. V rámci realitnej krízy ceny nehnuteľností aj výrazne klesli, ale bol už zaznamenaný aj rast na SR cien počas realitnej krízy.
Dlhová kríza môže podporiť dopyt po nehnuteľnostiach, aj z dôvodu uloženia nasporených finančných prostriedkov po dobu, kým sa situácia okolo meny eura upokojí. Čiastočne už takýto dopyt nastáva. Veľké množstvo klientov za posledný pol rok kupuje nehnuteľnosti len na investíciu a nie z dôvodu potreby bývania.
Takouto investíciou je možné vyťažiť aj určitý zisk prostredníctvom nájmu nehnuteľnosti, ale najmä ustrážiť si hodnotu získaného majektu.
Takže ak sa obávame hyperinflácie alebo v krajnom prípade pádu eura, ktorý hrozí, je asi lepšie investovať svoje peniaze tam, kde majú akú - takú perspektívu. Kam to bude, záleží od každého z nás.